Letné tábory

Spoločenstvo Hrubáci každoročne organizuje letné tábory. A ako dopadl posledný tábor si môžte prečítať v nasledújúcom článku.

Letný tábor Jedliny 2008

V tomto roku sme sa vydali po stopach sv. Pavla, tak ako cela Cirkev, kedze sv. Otec Benedikt XVI. vyhlasil tento rok za rok Sv. Pavla. Na prvy pohlad nabozenska tema evokuje u mnohych, ale najma u teenegerov, urcitu suchoparnost a taku vyumelkovanu svatost. My sme vsak chceli ukazat, ze je to v skutocnosti inak: ze viera nehati, ale naopak podporuje skutocny zivot a ze cesty sv. Pavla mozu byt aj vacsim dobrodruzstvom ako Nibelungovia ci ine vymyslene pribehy z predoslych rokov.

Pocasie

Sv. Pavol na svojich cestach cestach z Antiochie po stredozemi bol casto konfrontovaný s vrtkavym pocasim a veru aj my. Z Trnavy sme v pondelok odchadzali v dazdi a prsalo aj v utorok a stvrtok. O stvrtkovej sprche este bude rec. Zaroven vsak kazdy den svietilo slnko a aj ked nepadali teplotne rekordy, kupat sa dalo. A aj sa kupalo. Na bazen v Jedlinach sme sa tesili vsetci, ktori sme este nezabudli, ako sa v nom dobre cvachtalo dva roky do zadu.

Taborovy budicek

Vstavali sme pred osmou na zvuk trubky. Animatori o cosi skor, aby stihli spolu ranne chvaly a zopar rad a povzbudeni do dalsieho dna. Prebudzali sme sa tancom Grecka, Turecka, Izraelu – tych krajin, ktorenavstivil sv. Pavol. Niektori sme sa bavili poriadne, ini, najma ti v teenegerskom veku, obcas nechapavo pozerali, ze co to po nich chceme. A po tanci modlitba v skupinkach a ranajky.

Od ranajok…

Ak su ranajky zavrsenim uvodu dna, po nich zacina jadro. A kazdy spravny pribeh zacina zapletkou. Ta bola na kazdy den ina. V dazdivy utorok sme ostali pekne pod strechou a testovali sme, ci aj dnesne deti pod 30 rokov, vedia pouzivat ruky aj inak nez na tukanie do klavesnice mobila ci pc. Vyrabali sme kose, mozno, aby mali sv. Pavla na com spustit z hradieb Damasku, hudobne nastroje nielen z plastoveho materialu pre „Hrubackych vitazov“, nacvicovali dramu o Oidipovom nestasti, pripravovali módnu prehliadku, zmajstrovali nositka na zachranarskom kurze a vsetko to dokumentovali reporter Gajo a fotografi okolo Polyho.

…do vecere

V stredu sme odleteli do Aten, kde sa v blizkosti Olympu prave konali olympijske hry. Sporty sme mali iba tie tradicne, anticke: stafeta na nafukovacke, beh vo dvojici, vodny volejbal ci strelba cez prekazky. Vo stvrtok pekne svietilo, tak sme si trufli – symblicky – na Izrael. Cestou sme sa zastavili na Gymesi alebo na Tribeci, podla toho, kto sa vydal akym smerom. Tribecových cestou spat zastihla prietrz mracien, v ktorej zapobludili az skoncili v miestnom restauracnom zariadeni 2O km od cieľa. (paralela na stroskotanie sv. Pavla?). Nakoniec vsak nastastie ziadne straty hlasene neboli.

Od vecere po vecierku

Pre mna najkrajsi taborovy cas. Aktivity sa zvolnia, slnko uz zapada, z bazena sa trusia posledni otuzilci, animatori zvolavaju na vecernu modlitbu, ktora sa obcas pretiahne do dlhsich vaznejsich rozhovorov, vymyselnici kuju plany ako prejst animatorom cez rozum, najmladsi sa uz ukladaju do postele, aby este niekolko hodin nemohli zaspat, animatori sa moznoze prvy krat stretavaju aj medzi sebou, aby sa podeli o svoje dojmy, bufetari zatvaraju kram, zapaluju sa nocne lampy…a pre niektorych zacinaju skusky odvahy a nocne hry.

Vyvrcholenie

Zaver misijnych ciest sv. Pavla bol v Rime. Nemohli sme tam chybat ani my. Prechadzali sme cez Kostolany pod Tribecom, kde sme nakoniec aj ostali, pretoze v dedine sa este udajne nachadzali 3 vlasy sv. Pavla. Miestny knaz, ktory sluzil omsu vsak vsetky zozbierane vlasy oznacil za podvrhy. Ale naznacil, ze v blizkosti kostola sa skryvajú cennejsie nalezy – udajne sa povráva, ze by medzi mnohymi ostatkami mohli byt aj tie pavlovske. Ach, keby sme aj my mali aspon kusok z obetavosti a viery sv. Pavla. A naozaj, po case sa nam podarilo ostatky vyhrabat. Cesta do tabora bola napokon nielen dlha, ale aj radostna. Vecer bol taborak, pri taboraku bohaty program, po programe tanec a spev.

Zaver

A v sobotu poobede do Trnavy. Nespomenul som este mnohe dalsie veci: rambodrahu, futbalove derby Pavlice proti Vyberu sveta, oblievacky a ine. Nepisal som ani o roznych priatelstvach a kamaratstvach. A keby som chcel povedat vsetko, nesmel by som zabudnut na diskoteky, nocne kupania a dlhe rozhovory neskoro do noci. A aj niekolko sarvatok, dobre mierenych ran, rozbite celo aj dvere, zhabane cigarety a kusok vybiteho zuba. Po vyse mesiaci vsak vsetky tiene ustupili…Ci? Co Vam ešte ostalo v spomienkach? Napiste do diskusie !!